Všetky príspevky admin

Krst knihy Gény Tálie

STRUČNE O PRIEBEHU

Sála sa utešene zapĺňa – kópiaMiesto a čas: Prešov, Súkromné konzervatórium Dezidera Kardoša, 15.03.2019, 18:30.

Záujemcov o umelecké slovo prišlo vysoko nad očakávanie. Potešili. Bolo záväzkom upútať a potešiť aj ich.

Prítomných v úlohe moderátora privítal a zaujímavým vyše dve a pol hodinovým programom sprevádzal  jeho scenárista, režisér a autor knihy Jozef Ivan.  Zaujímavým programom zasvätene sprevádzal jeho scenárista a režisér, autor knihy Jozef Ivan

Ďakujeme prítomným za hojnú účasť. Vedeniu konzervatória pod vedením PaedDr. Viliama Staneka, PhD za prichýlenie, jeho pedagógom a študentom za organizátorskú pomoc a umelecké príspevky.

Gény Tálie krst časť publika – kópia

                                                                                                 S rovnako úprimnou vďakou kvitujeme vklad všetkých vystupujúcich z radov členov prešovskej odbočky Spolku slovenských spisovateľov: Mgr. Ingrid Lukáčovej, Mgr.  Oľge Adamkovičovej-Semkovej, Mgr. Tomášovi Majerníkovi a manželom Mgr. Janke (za fotografie) a Mgr. Jánovi (za umelecký prednes autorových básni) Krupovcom.  Mgr. Milke Pištejovej (korektorke knihy) a Mgr. Marianne Kuchárikovej patrí vďaka za vyspovedanie autora v priamom prenose, za precítenú recitáciu básni Karin Ondrejčákovej a Mgr. Barborke Opielovej.  Mgr. Márii Bareánovej  a Mgr. Márii Maľarovej  za autentické živé príspevky do programu.

Ak sme niekoho vynechali, ospravedlňujeme sa a prosíme o upozornenie na našu emailovú adresu esofia@esofia.sk.

Tešíme sa nové stretnutia pri poézii, hudbe a speve.

Janka P.

Recenzia knihy Gény Tálie

Doslov

Na prvom mieste tohto hodnotiaco-konštatačného textu zacieleného na sledovanú básnickú zbierku poznamenávam, že ak z nej chce čitateľ  získať čitateľskú zmyslovú zážitkovosť, zmyselnú kogníciu v podobe odkrývania jej obsahového vyznania toho, čo v kreatívnych výrazových tvaroch a konštrukciách autor spracúva, a na základe toho získať abstrahovanú sumu nových čitateľských skúseností,  mal by si pozornejšie prečítať  úvodnú časť jej predslovu predznamenávajúcu hodnotové pozadie zbierky a v nej túto výpoveď: „Príjemnou hodnotou globalizácie je odkrývanie pitoresknosti …“  Z nich vychodia či rodia sa autorove nepokojné, extra a intranapäťové motivické impulzy, ktoré sa celoplošne v jeho básňach vyskytujú.

   Pokúsim sa … napísať, čo je … hodnotovým … ťažiskom vyznaní s evidentným, priam revoltujúcim zámerom osloviť (akoby) spiaceho človeka k zmysluplnému činu, rozhodnutiu zmeniť či aspoň pohnúť priam rezignovane sa správajúcou ľudskou … mentalitou v nepokojných vlnobitiach živého, organického i neorganického tvorstva na Z(z)emi.

   Jozef Ivan v Génoch Tálie nemá bežnú optiku videnia i vedenia toho, čo je v nás i mimo  nás …,

   jeho axiologicky koncipované výpovede majú patinu (okrem iného) filozoficky stavaných obrazov i obratov s kriticky … nastaveným spätným zrkadlom (pričom dobre vieme, akú funkciu má pre šoféra takéto zrkadlo počas jeho jazdy; metonymicky je to vlastne aj cesta človeka po jeho životnej diaľnici) o tom, čo bolo, čo je, ako či aké to bolo, ako to je s vyusťujúcou kauzalitou – prečo to tak bolo, prečo to tak je…

   Veci a vecičky nášho súcna … zasadzuje do priestoru divadelného javiska – Tálie –  teda zemským celoplošným a rovnako aj úzkoplošným … priestorom, v ktorom i na ktorom sa telesne i duševne, sociálne i osobno-osobnostne prezentuje človek – herec – v hlavnej, dramaticky uchopenej  úlohe  so všetkým, čo k nemu časovo i nadčasovo patrí.

   Básnik v zbierke čitateľovi ponúka portrét „Šéfa divadla“, javíska divadla či divadiel, v ktorom často vystupuje aj  on sám, pričom neraz pochybuje nielen o iných, lež aj o sebe. Na doplnenie spresňujem – je to javisková a interakčno-komunikačná poloha v podobe vis – á – vis, autorsko-čitateľsky blízko – oproti, nablízku, priam zoči-voči. Pre Jozefa Ivana  (i podľa mojich, skúsenostne získaných, teda konkrétnych komunikačných „dotykov“ s ním a pri ňom) je to presné a možno aj prísne, no spravodlivé a preň aj, nazdávam sa, prijateľné hodnotenie.  Lebo nie o každom básnikovi sa tak dá  povedať či napísať.

   Čo je na tejto zbierke zaujímavé?;  (pravda, … po najmenej dvoj i trojnásobnom posedení pri  tejto zbierke; … ); sú to náročnejšie modifikácie metaforických obrazov majúcich miestami mysterióznu dimenziu; mysterióznosť ako kategoriálna kvalita sa v jeho poetickej „sieti“ (…) rozprestiera na väčšej ploche, neraz vyznieva ako nadrozumový presah, preto pre niekoho vyznieva  nielen problémovo, lež aj problematicky.

   Autorov problém a jeho tvar sa v rovine látka – téma – problém – tvar … ukazuje v expresionisticky ladenej polohe i povahe, čo zrejme vychodí (aj) z jeho subjektívno-príznakovej osobno-osobnostnej genetickej výbavy. Nemožno nespomenúť, že, podľa mňa, podstata spôsobov riešenia problémov ním zvolených tém vychodí aj z ich existencialistického uchopenia popretkávaného nadrealistickým tkanivom. Aby nedošlo k nedorozumeniu – Jozef Ivan nie je, nazdávam sa,   básnikom (iba) klasického básnického tkaniva, tak ako nie je ani on sám  priamej –  naturálnej  – konštelácie.  Ide o to, že látka  v človeku, v ňom aj mimo neho je často videná aj tak, ako to nevidia iní, preto sa …

    … po (… dlhšom) uvažovaní čitateľ verí, že gény ako vývinové a príčinné dispozície sveta a v ňom človeka sa na svetovom javisku – Tálie … ukazujú stále napäté a vzdialené od toho, čo do genetickej výbavy ponúkol Boh – Stvoriteľ – Absolútno…

   … tu  akoby okrajovo treba upozorniť na originálny, v istom zmysle provokatívny (pre Ivana typické) prvok – pomerne náročnú básnickú  konfiguráciu štylém na princípe kalambúru … v podobe kompozita genitálie – Gény Tálie.

   Značnú časť novej zbierky Jozefa Ivana tvoria  lyricko-epicky koncipované útvary v podobe aforizmov, epigramov a im podobných, žánrovo príbuzných textov. Pokladám ich za  originálne postrehy, textotvorne dobre zvládnuté. Práve tieto a im podobné útvary, pokým ich autor zvládne, sú dôkazom o jeho schopnosti vidieť na malom priestore veľa – obrazne povedané: nebo i peklo zároveň … Majstrovstvo výrazovej skratky s obsahovo priezračným a čitateľsky dobre uchopiteľným posolstvom je znakom pružného autorského postrehu so serióznym invenčným pozadím.

   … okrem … uvedeného sa … núka napísať … aj toto: Autorom zvolená rýchlosť je dakedy privysoká, nepokojná i nespokojná, azda aj turbuletná.  Zrejme to súvisí s jeho DNA, genetickým vybavením vrátane básnickej tvorivosti.  V dejinách básnictva sú takéto osobno-osobnostné prípady známe, azda aj výraznejšie, …

   … ak chceš, milý čitateľ, s autorom držať percepčno-interpretačný, zážitkový a kognitívny krok, musíš byť často trpezlivý, stojí to za to.

   Sumarizujem. Jozef Ivan je pohotový a funkčný vo výbere tém z množiny životom ponúkaných látok (látky);

      má špecifické videnie sveta a človeka (a nielen človeka) v ňom, toto špecifikum dobre zvládol, preto nie je samoúčelné;

básne sú asociačne náročnejšie akoby niekto od neho očakával, napriek tomu či práve preto sú pre čitateľa príťažlivé;

jeho nepokojnosť i nespokojnosť so stavom vecí pozemských vrátane (či najmä) človeka má nadačasovú, kognitívnu a zároveň zážitkovú platnosť – vidno to na výbere a použití lexém s príznakovou funkciou;

básne vyznievajú ako „bubnovanie na opačnú stranu“ toho, čo je a ako je…; majú aktuálnu rezonanciu s kritickým, hodnotiacim, kauzálnym echom, ktorú adresuje najmä tým, ktorí by sa v jeho básňach azda, ak by chceli, aj našli; nie je to teda poézia ako text pre text;

osobitne cenným vkladom do kriticko-satiricko-ironického bohatstva krátkych epických útvarov na Slovensku sú jeho epigramy, aforizmy a im podobné –izmy, …

Aj preto či práve preto odporúčam čitateľovi básnickú zbierku Jozefa Ivana Gény Tálie. Rozhodne patrí do rúk čitateľovi bez generačného rozptylu.

František  Ruščák,                                                                                                                                                     jazykovedec, básnik

Kompletná recenzia v knihe  Gény Tálie                                                                                                        J. Paločková

 

Gény Tálie – Pozvánka

 

Pozvanka Geny finalZdravím, priatelia! Po dlhšom čase konečne zas niečo z poézie, z mojej “dielne”. Cítim sa v nej ako na dovolenke na romantickom exotickom ostrove – slobodný, bez hraníc pre krídla ducha. Samozrejme, som zvedavý, akú odozvu bude kniha mať. Po nej príde ešte jedna, so silnou príchuťou slovenskej “drogy” a potom sa už teším na prózu, ktorá sa už dlhšie pýta na papier a medzi ľudí. Prezentácia zbierky Gény Tálie bude – ako vidíte na pozvánke nižšie, 15.03.2019, teda nasledujúci piatok. Vítaní ste všetci, ktorým fascinácie regenerujú myseľ, ducha a tým aj telo. Poézia je bohyňa vždy a všade s vami, majestátna dáma odhaľujúca vám všetko, aj to, čo vám nič iné neodhalí. Teším sa na stretnutie na krste.

Prešovská radnica – vysávač občianskej energie

Prešovská radnica – vysávač občianskej energie

Občan na odstrel? Na komisii majetku mesta 15.4.2019 poslanec Ľ. Malaga vyzval kolegov, aby zrušenie ťarchy v mojej kúpnej zmluve č. 45/2004 riešili tak, ako už vyriešili viacero podobných prípadov.  Dodal, že demokraciu pre všetkých nevybudujeme, ak právne hodnotenia budú na seba písať orgány mesta, ktoré sú v sporných prípadoch občanovi protistranou. Poslanec E. Chlapeček dal najavo, že  môj prípad čiastočne pozná. Na otázku poslanca M. Džupinu, čo by som na pozemku 14477/14 robil, ak by k zrušeniu vecného bremena došlo, som odvetil, že všetko v súlade s územným plánom. Moje približne 5-minútové vysvetlenie celej sedemnásťročnej kauzy, ktoré mi umožnili členovia komisie na čele s predsedom M. Benkom, zaklincoval poslanec R. Hermanovský s elaborátom v ruke: „Pri rozhodovaní budeme sa riadiť týmtoprávnickým vyjadrením,“ povedal Hermanovský.

Tak sa stručne pozrime, ako a do akej podoby v danej kauze právnické vyjadrenia vznikajú. Na návrh poslanca Ľ. Malagu na komisii mestského majetku v novembri 2017, aby vznikol seriózny právny posudok na celú verejnú súťaž o parcelu č. 14477/14, za účelom vyriešenia vleklej kauzy vecného bremena v mojej kúpnej zmluve, sa iniciatívy chopili sami zamestnanci odboru mestského majetku. Tí, ktorí, ako opis ukáže, majú rozhodujúce prsty v jej vzniku.

Napísali posudok sami na seba.

Mňa, ako protistranu, v záujme objektivity k agende neprizvali. Právne stanovisko autorizovala JUDr. L. Brumerčíková, pracovníčka odboru a 11.10.2018 ho podpísala aj primátorka A. Turčanová. Tá v r. 2015 pred televíznou kamerou, po tom, čo som ju v prítomnosti jej troch podriadených v jej kancelárii s prípadom oboznámil, priznala, že Mesto Prešov vo veci pochybilo… Poslanec M. Benko pre rozhlas o prípade povedal, že je lapsusom radničných úradníkov.

Súťaž nemá žiadny význam?

Hlavnému bodu verejného vyhlásenia súťaže L. Brumerčíková v právnom stanovisku neprikladá význam. Pre celý odbor nasledujúci verejný záväzok mesta nič neznamená: „Odpredaj pozemku parc. č. KN 14477/14 o výmere 3232 m2 ostatnej plochy, k. ú. Prešov (pri ZŠ Bernolákova), ktorý sa prevádza bez tiarch a záväzkov pri splnení nasledovných podmienok.“ Uvádza sa v záhlaví verejného vyhlásenia.

Súťažné podmienky síce v právnom stanovisku uvádzajú, ale podmienku špecifikovanú bodom d), ktorá bola pre každého záujemcu pripravujúceho sa na ich súťaž najdôležitejšia, lišiacky prekrúcajú. Posúďte sami.

Súťažné podmienky v znení uverejnenom v Prešovskom večerníku:

a) najvyššia cenová ponuka bude kúpnou cenou;

b) vinkulácia navrhovanej kúpnej ceny v prospech mesta;

c) záujemca nemôže po otvorení obálky cenu navyšovať, ani svoju ponuku dodatočne dopĺňať;

d) architekt mesta vyhodnotí kvalitu investičného zámeru, ktorého súčasťou bude situácia navrhovaných objektov s určením konkrétneho športového využitia

(Uvedené kritérium má z hľadiska hodnotenia prednosť pred cenovou ponukou.);

e) pokuta vo výške 10% v prospech mesta, ak víťazný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v predmetnej nehnuteľnosti;

f) víťazný záujemca sa zaväzuje do 5 rokov od podpísania zmluvy sfunkčniť a zrealizovať ním predložený a mestom odsúhlasený investičný zámer.“

Právnici odboru mestského majetku v svojom Právnom stanovisku, ktorým hodnotia sami seba, zátvorkový doplnok bodu d) preparagrafovali na: (Uvedené kritérium bude z hľadiska hodnotenia na úrovni cenovej ponuky.) Mať prednosť pred cenovou ponukou je pre nich to isté, ako byť na úrovni cenovej ponuky…

Takéto odtieňovanie významov podsúvajú poslancom ako odborné argumenty na orientáciu pri schvaľovaní materiálov Prešovčanov. Som presvedčený, že nie som jediný. V elaboráte dokonca sebavedome tvrdia, že súťažné podmienky, ako ich oni uvádzajú, včítane sfalšovania bodu d), boli zverejnené v médiu a klamú dodatkom: („viď kópia denníka Prešovský večerník“).

V svojom Právnom stanovisku slovkom nenaznačujú, že podmienky verejnej súťaže mi poslali písomne. Doplnok bodu d) znie tak, že kvalita investičného zámeru má v súťaži prednosť pred cenovou ponukou.

Zamlčujú fakty

Autori v právnom stanovisku zamlčujú aj fakt, že Mesto Prešov mi parcelu č. 14477/14 samo ponúklo na priamy odpredaj pred verejnou súťažou – 10.9.2002. Dôvodilo: „… vzhľadom na to, že ste od mesta odkúpili parc. č. 14477/12 a zbytkové pozemky 14477/13 a 14477/15.“ Na nich som od r. 1996 staval a od r. 1998 prevádzkoval športový areál ESOFIA. Po ponuke mesta som sa zorientoval v trhových cenách, pripravil sa na odkúpenie a ponuku som s vďakou písomne prijal 7.10.2002. Toto tiež taja.

Následne som zdokonalil koncepciu celého športoviska a čakal kúpnu zmluvu. Päť nasledujúcich mesiacov sa ale  mesto nemalo k činu. Preto som radnici 6.3.2003 napísal žiadosť o odkúpenie parcely č. 14477/14. Ani toto v právnom stanovisku neuvádzajú. Lebo by sa poslanci dozvedeli, že mesto vec zamotávalo, nevedelo, čo chce.  Že ak by bolo parcelu predalo priamo, žiadna kauza by nevznikla a Prešovčania by dnes mali už desiaty rok dôstojnú tenisovú dominantu.

 

L. Brumerčíková v Právnom stanovisku ignoruje i fakt, že Mesto Prešov svojmu slovu nedostalo, že zmenilo taktiku. Dňa 7.3.2003 mi prišlo jeho oznámenie, že parcelu č. 14477/14 nepredáva priamo, ale formou verejného návrhu. S oznamom mi zaslalo aj vyššie spomenuté podmienky súťaže v nesfalšovanom znení. Nie sám som považoval a považujem ťah mesta za nekorektný. Kto by ho vnímal inak? V tom čase mesto už totiž vlastnilo moju koncepciu aj etapizáciu výstavby celého športového areálu (od 8.7.1999 pôvodnú, od 1.7.2002 aktualizovanú). Obával som sa, že sa dostanú do rúk konkurencie.

Súťaže som sa zúčastnil aj vďaka posmeleniu primátora M. Benča a hlavného kontrolóra M. Tkáčika. V odpovedí na moje sťažnosti na nekorektnosti mesta potvrdili, že podstatnejšia než cenová ponuka bude kvalita projektu. Presne, ako hlásali podmienky verejnej súťaže. Ani o tom L. Brumerčíková v 5-stranovom Právnom stanovisko nič nepíše. Takže si vyberte, páni poslanci, čomu budete veriť.

L. Brumerčíkovej nestojí za zmienku v právnom stanovisku ani to, že po súťaži, ktorú som s kvalitným projektom vyhral, mesto Prešov zas uskočilo. Moju cenovú ponuku, ktorá bola podľa pravidiel súťaže pôvodnou, svojvoľne zdvojnásobilo z 10 Sk/m2 na 20 Sk/m2. Z princípu som s tým nesúhlasil. Očividne to znamenalo porušenie súťažných pravidiel. Nie mnou, mestom Prešov! Následnými schvaľovacími procesmi mesto vrátilo cenu na pôvodnú, mnou navrhovanú. Keď som prišiel po niekoľkých mesiacoch od skončenia súťaže kúpnu zmluvu č. 45/2004 podpísať, zistil som, že mesto Prešov sa opäť uchýlilo k úskoku. Do kúpnej zmluvy vsunulo vecné bremeno – predkupné právo vo svoj prospech; v jasnom rozpore s vyššie uvedenou vlastnou hlavnou garanciou, že odpredaj pozemku sa prevádza bez tiarch a záväzkov. Zmluvu som nepodpísal.

Zmluvu som podpísal v roku 2004

Podľa bodu e) podmienok verejnej súťaže som však mal za nepodpísanie zmluvy zaplatiť mestu pokutu 10% z vinkulovanej sumy. To som už pokladal za protizákonné a za scestné, lebo nie ja, ale Mesto vo viacerých prípadoch porušilo svoje verejné sľuby, pravidlá obchodovania aj súťažné podmienky. Vedúca pracovníčka odboru majetku mesta ma však presviedčala, že ak zmluvu v existujúcom znení podpíšem, nevzniknú mi už žiadne ťažkosti pri realizácii víťazného projektu. Zmluvu som teda v dobrej viere podpísal; po 10. mesiacoch odmietania (18.2.2004).

Po podpise zmluvy som víťazný projekt vylepšil a na rozhraní rokov 2004/2005 som s materiálmi prišiel na útvar hlavného architekta zahlásiť začatie výstavby a konzultovať, čo dokedy mám odovzdať, aby realizácia už bola bez úradných prieťahov. Po rozložení podkladov ma Ing. Štofanová vyzvala na chodbu. Pred mapou územného plánu mesta na stene sa ma opýtala, kde tu chcem stavať športovisko, keď parcela č. 14477/14 je zahrnutá do individuálnej bytovej výstavby. Parcela bola zakreslená červeno-bielymi pruhmi. Bol to pre mňa šok. Lebo aj napriek zneniu územného plánu mesta mi KZ 45/2004, podpísaná s tým istým mestom prikazovala na parcele stavať športovisko! V tej chvíli som na mesto, poznačený  jeho predchádzajúcimi úskokmi a postupmi, zanevrel.

Rozpor medzi územným plánom a zmluvou

Skutočnosť o nezhode územného plánu s mojou kúpnou zmluvou L. Brumerčíková v  právnom stanovisku zahmlieva tvrdeniami o opaku, že umožňoval na mnou už vlastnenej parcele č. 14477/14 stavať športovú halu. Zahmlieva napriek tomu, alebo možno práve preto, že existujú písomné dôkazy o komunikácii primátorky mesta so svojimi podriadenými, v ktorej ju o prípade ešte v r. 2015 informujú takto: „Z komunikácií s oddelením územného plánovania a urbanizmu, ako aj z ich následného stanoviska je zrejmé, že podmienka zachovania účelu športoviska už v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy (č. 45/2004, moja pozn.) nebola v súlade s vtedy platným územným plánom a keďže tento sa v tejto časti od toho času nezmenil, nie je s ním v súlade ani v súčasnosti.“ Uvedený dôkaz nie je jediný.

Takže, pán poslanec R. Hermanovský, vyberte si, či budete veriť právnickým posudkom, alebo si každý materiál pred hlasovaním overíte z hlbších zdrojov. Lebo ani právne stanovisko k mojej žiadosti o zrušenie nekorektnej ťarchy v mojej kúpnej zmluve č. 45/2004 z pera advokáta JUDr. M. Staroňa neponúka zasvätenejší obraz o skutočnostiach spojených s opisovanou verejnou súťažou.

Na záver svojej zhutnenej reakcie k Právnemu stanovisku L. Brumerčíkovej ešte poukážem na kvalitu jej odborného právnického pohľadu na realitu spojenú s komunikovanou agendou. Keď som už vedel, že stavať športovú halu na vysúťaženej parcele nemôžem, sústredil som všetky sily na zabezpečenie prístupu s technikou k stredným kaskádam športoviska zo západnej strany. Snažil som sa presvedčiť mesto, aby tu, medzi ulicami Sekčovská a Višňová vybudovalo prístupovú komunikáciu. Neuspel som. Čiastočne som ju vybudoval sám. L. Brumerčíkovej neprekážalo v právnom stanovisko prekrútiť očividnú skutočnosť do iluzórnej podoby, že k prepojeniu ulíc došlo. Príďte sa presvedčiť, či právne stanovisko hovorí pravdu.

Plavec – pointou je prognóza a výsledok

V praxi sa často stretávame s otázkou typu: aký je rozdiel medzi odborníkompl-kurz-zakl-mato-cap a neodborníkom? Odpoveď: Odborník sa občas zmýli, neodborník občas trafí. V tom je celý kumšt. Preto sa treba pýtať tých, čo o sebe tvrdia, že sú profesionáli, napr. tréneri, za aký čas (ak vravíme o plávaní, ale nielen o ňom) naučia vaše dieťa alebo vás plávať. Schopnosť vysloviť prognózu na základe zistenej reality a naplniť ju obsahom spejúcim k predpovedanému výsledku je dôveryhodným dokladom o odbornosti. Pretože diplom a certifikát iba čosi naznačujú, ale ešte  nikdy v žiadnej oblasti nič nezaručili. Denne sa o tom presviedčame od zdravotníctva po cestovné kancelárie.  

Pokračovanie Okolo  všetkého, do čoho zabŕdne človek, vznikajú vďaka ľudskej mysli mýty. V prípade plávania je to najčastejšie opakovaná „definícia“ plavca. Vraj je to človek, ktorý prepláva 200 m. Už z pohľadu vekového členenia potenciálnych plavcov je to poriadne pošmyknutie. Plavecké zručnosti predsa môžu získavať a zvládnuť jednotlivci až v deviatich vekových kategóriách – od mladšieho predškolského veku po starobu.  Organizmus každého má svoje špecifiká. Preplávať 200 m nemusí, a pritom je jasné, že je plavcom, že evidentne zvláda cyklickú realizáciu techniky pohybu niektorého plaveckého spôsobu, no silové a vytrvalostné schopnosti mu “magickú” hranicu dosiahnuť nedovolia (mladší a starší predškolský vek, …, neskoršia staroba).

Plavcom je podľa mňa človek ovládajúci techniku niektorého plaveckého spôsobu na trati zvládnuteľnej jeho mentálnym a fyzickým fondom.  Zvládnuť vyššiu metráž, trebárs až do 200 m a viac, mu môže pomôcť plavecký tréning, u mladších kategórií vývin, najstarší ju nemusia zvládnuť (na jeden záťah) vôbec.

Ak dieťa prepláva 25 m technikou prezentujúcou určitý plavecký spôsob, máme ho pokladať za neplavca, len preto, že námahu potrebnú na zdolanie 200 m nevydrží? Alebo ak adept vysokoškolského štúdia prepláva vybraným alebo predpísaným spôsobom  100 m, nebudeme ho pokladať za plavca iba preto, že niekto niekde posunul latku plaveckej výkonnosti na úroveň 200 m? Sotva.

Adamovo rúcho – krst

p1010864   Adamovo rúcho pokrstené Evkou Paľovou a Milkou Pištejovou  i5

1.Mária Bukovičová, predsedníčka prešovského klubu Zväzu slovenských žien, otvorenie stretnutia a privítanie hostí: zľava Ing. Juraja Hudača, PhDr. Mikuláša Komanického, Ing. Jozefa Kičuru, PaedDr. Mgr. Jozefa Ivana, Rozáliu Kičurovú a PhDr. Máriu Guľášovú. 2. Jozef Ivan – premiérový prednes básne Prchavý poklad chvíľ. 3. Akt krstu v podaní krstných mám Bc. Evy Paľovej a Mgr. Milky Pištejovej. 4. a 5.Gratulácia vedenia klubu žien M. Bukovičovej a podpredsedníčky klubu M. Guľášovej autorovi Adamovho rúcha ku krstu knihy.

akcia-vydarena   p1010887

 

 

Plavec – pointou je prognóza a výsledok


V praxi sa často stretávame s otázkou typu: aký je rozdiel medzi odborníkom pl-kurz-zakl-mato-capa neodborníkom? Odpoveď: Odborník sa občas zmýli, neodborník občas trafí. V tom je celý kumšt. Preto sa treba pýtať tých, čo o sebe tvrdia, že sú profesionáli, napr. tréneri, za aký čas (ak vravíme o plávaní, ale nielen o ňom) naučia vaše dieťa alebo vás plávať. Schopnosť vysloviť prognózu na základe zistenej reality a naplniť ju obsahom spejúcim k predpovedanému výsledku je najspoľahlivejší doklad o odbornosti. Pretože diplom a certifikát iba čosi naznačujú, ale ešte  nikdy v žiadnej oblasti nič nezaručili. Denne sa o tom presviedčame od zdravotníctva po cestovné kancelárie.  

Plavec je…

Okolo  všetkého, do čoho zabŕdne človek, vznikajú vďaka ľudskej mysli mýty. V prípade plávania je to najčastejšie opakovaná „definícia“ plavca. Vraj je to človek, ktorý prepláva 200 m. Už z pohľadu vekového členenia potenciálnych plavcov je to poriadne pošmyknutie. Plavecké zručnosti predsa môžu získavať a zvládnuť jednotlivci až v deviatich vekových kategóriách – od mladšieho predškolského veku po starobu.  Organizmus každého má svoje špecifiká. Preplávať 200 m nemusí, a pritom je jasné, že je plavcom, že evidentne zvláda cyklickú realizáciu techniky pohybu niektorého plaveckého spôsobu, no silové a vytrvalostné schopnosti mu “magickú” hranicu dosiahnuť nedovolia (mladší a starší predškolský vek, …, neskoršia staroba).

Plavcom je podľa mňa človek ovládajúci techniku niektorého plaveckého spôsobu na trati zvládnuteľnej jeho mentálnym a fyzickým fondom.  Zvládnuť vyššiu metráž, trebárs až do 200 m a viac, mu môže pomôcť plavecký tréning, u mladších kategórií vývin, najstarší ju nemusia zvládnuť (na jeden záťah) vôbec.

Ak dieťa prepláva 25 m technikou prezentujúcou určitý plavecký spôsob, máme ho pokladať za neplavca, len preto, že námahu potrebnú na zdolanie 200 m nevydrží? Alebo ak adept vysokoškolského štúdia prepláva vybraným alebo predpísaným spôsobom  100 m, nebudeme ho pokladať za plavca iba preto, že niekto niekde posunul latku plaveckej výkonnosti na úroveň 200 m? Sotva.

Silvestrovská skúsenosť

Presne na Silvestra 2016 som sa dozvedel, že jeden sympatický, ale konkurenčný tréner plávania poradil záujemkyni o plavecký kurz, ktorá uňho zisťovala jeho podmienky, že ak sa náhodou obráti na mňa, má sa spýtať, akú mám kvalifikáciu. A ona sa ma to aj inteligentne opýtala. Bol 31. december, tak som si dovolil odvetiť otázkou, čo zvyčajne nerobím: “Prečo sa na mňa obraciate?” “No, lebo sa chcem naučiť plávať.” “Využite teda služby toho pána, čo vám poradil tú múdru otázku o kvalifikácii.” “Viete,” zahabkala, “možno aj využijem, ale na vás mám dobré referencie.” “Od koho?” “Kamaráta ste naučili plávať za 10 hodín a jeho známu že za dve hodiny…” “Sú nespokojní?” “Nie, kamarát naopak a tú pani nepoznám.” “Napriek tomu sa ma pýtate na moju kvalifikáciu?”  Zrozpačitela. “Keď vám poviem, že som, napríklad, kuchár alebo čašník, už pre vás kamarátova spokojnosť nebude smerodajná?” “To nie, ale…” “A ak vám poviem, že mám absolvované dve univerzity v odbore, vyše tridsať rokov pedagogickej, trénerskej a metodickej praxe a že sa živím športom, bude to pre vás znamenať viac ako konkrétne výsledky?” “Máte pravdu,” pochopila a dodala, “rada pečiem, a často pri tom rozmýšľam, že moja mama piekla a varila oveľa lepšie, a nemala pri tom žiadnu kuchársku knižku.” “Trefné!” zareagoval som. “Umelcom v odbore sa môžete stať iba dlhoročným hlbokým záujmom o svoju prácu.” “Zapíšte ma, budem k vám chodiť,” zakončila pani rozhovor.