Recenzia knihy Gény Tálie

Doslov

Na prvom mieste tohto hodnotiaco-konštatačného textu zacieleného na sledovanú básnickú zbierku poznamenávam, že ak z nej chce čitateľ  získať čitateľskú zmyslovú zážitkovosť, zmyselnú kogníciu v podobe odkrývania jej obsahového vyznania toho, čo v kreatívnych výrazových tvaroch a konštrukciách autor spracúva, a na základe toho získať abstrahovanú sumu nových čitateľských skúseností,  mal by si pozornejšie prečítať  úvodnú časť jej predslovu predznamenávajúcu hodnotové pozadie zbierky a v nej túto výpoveď: „Príjemnou hodnotou globalizácie je odkrývanie pitoresknosti …“  Z nich vychodia či rodia sa autorove nepokojné, extra a intranapäťové motivické impulzy, ktoré sa celoplošne v jeho básňach vyskytujú.

   Pokúsim sa … napísať, čo je … hodnotovým … ťažiskom vyznaní s evidentným, priam revoltujúcim zámerom osloviť (akoby) spiaceho človeka k zmysluplnému činu, rozhodnutiu zmeniť či aspoň pohnúť priam rezignovane sa správajúcou ľudskou … mentalitou v nepokojných vlnobitiach živého, organického i neorganického tvorstva na Z(z)emi.

   Jozef Ivan v Génoch Tálie nemá bežnú optiku videnia i vedenia toho, čo je v nás i mimo  nás …,

   jeho axiologicky koncipované výpovede majú patinu (okrem iného) filozoficky stavaných obrazov i obratov s kriticky … nastaveným spätným zrkadlom (pričom dobre vieme, akú funkciu má pre šoféra takéto zrkadlo počas jeho jazdy; metonymicky je to vlastne aj cesta človeka po jeho životnej diaľnici) o tom, čo bolo, čo je, ako či aké to bolo, ako to je s vyusťujúcou kauzalitou – prečo to tak bolo, prečo to tak je…

   Veci a vecičky nášho súcna … zasadzuje do priestoru divadelného javiska – Tálie –  teda zemským celoplošným a rovnako aj úzkoplošným … priestorom, v ktorom i na ktorom sa telesne i duševne, sociálne i osobno-osobnostne prezentuje človek – herec – v hlavnej, dramaticky uchopenej  úlohe  so všetkým, čo k nemu časovo i nadčasovo patrí.

   Básnik v zbierke čitateľovi ponúka portrét „Šéfa divadla“, javíska divadla či divadiel, v ktorom často vystupuje aj  on sám, pričom neraz pochybuje nielen o iných, lež aj o sebe. Na doplnenie spresňujem – je to javisková a interakčno-komunikačná poloha v podobe vis – á – vis, autorsko-čitateľsky blízko – oproti, nablízku, priam zoči-voči. Pre Jozefa Ivana  (i podľa mojich, skúsenostne získaných, teda konkrétnych komunikačných „dotykov“ s ním a pri ňom) je to presné a možno aj prísne, no spravodlivé a preň aj, nazdávam sa, prijateľné hodnotenie.  Lebo nie o každom básnikovi sa tak dá  povedať či napísať.

   Čo je na tejto zbierke zaujímavé?;  (pravda, … po najmenej dvoj i trojnásobnom posedení pri  tejto zbierke; … ); sú to náročnejšie modifikácie metaforických obrazov majúcich miestami mysterióznu dimenziu; mysterióznosť ako kategoriálna kvalita sa v jeho poetickej „sieti“ (…) rozprestiera na väčšej ploche, neraz vyznieva ako nadrozumový presah, preto pre niekoho vyznieva  nielen problémovo, lež aj problematicky.

   Autorov problém a jeho tvar sa v rovine látka – téma – problém – tvar … ukazuje v expresionisticky ladenej polohe i povahe, čo zrejme vychodí (aj) z jeho subjektívno-príznakovej osobno-osobnostnej genetickej výbavy. Nemožno nespomenúť, že, podľa mňa, podstata spôsobov riešenia problémov ním zvolených tém vychodí aj z ich existencialistického uchopenia popretkávaného nadrealistickým tkanivom. Aby nedošlo k nedorozumeniu – Jozef Ivan nie je, nazdávam sa,   básnikom (iba) klasického básnického tkaniva, tak ako nie je ani on sám  priamej –  naturálnej  – konštelácie.  Ide o to, že látka  v človeku, v ňom aj mimo neho je často videná aj tak, ako to nevidia iní, preto sa …

    … po (… dlhšom) uvažovaní čitateľ verí, že gény ako vývinové a príčinné dispozície sveta a v ňom človeka sa na svetovom javisku – Tálie … ukazujú stále napäté a vzdialené od toho, čo do genetickej výbavy ponúkol Boh – Stvoriteľ – Absolútno…

   … tu  akoby okrajovo treba upozorniť na originálny, v istom zmysle provokatívny (pre Ivana typické) prvok – pomerne náročnú básnickú  konfiguráciu štylém na princípe kalambúru … v podobe kompozita genitálie – Gény Tálie.

   Značnú časť novej zbierky Jozefa Ivana tvoria  lyricko-epicky koncipované útvary v podobe aforizmov, epigramov a im podobných, žánrovo príbuzných textov. Pokladám ich za  originálne postrehy, textotvorne dobre zvládnuté. Práve tieto a im podobné útvary, pokým ich autor zvládne, sú dôkazom o jeho schopnosti vidieť na malom priestore veľa – obrazne povedané: nebo i peklo zároveň … Majstrovstvo výrazovej skratky s obsahovo priezračným a čitateľsky dobre uchopiteľným posolstvom je znakom pružného autorského postrehu so serióznym invenčným pozadím.

   … okrem … uvedeného sa … núka napísať … aj toto: Autorom zvolená rýchlosť je dakedy privysoká, nepokojná i nespokojná, azda aj turbuletná.  Zrejme to súvisí s jeho DNA, genetickým vybavením vrátane básnickej tvorivosti.  V dejinách básnictva sú takéto osobno-osobnostné prípady známe, azda aj výraznejšie, …

   … ak chceš, milý čitateľ, s autorom držať percepčno-interpretačný, zážitkový a kognitívny krok, musíš byť často trpezlivý, stojí to za to.

   Sumarizujem. Jozef Ivan je pohotový a funkčný vo výbere tém z množiny životom ponúkaných látok (látky);

      má špecifické videnie sveta a človeka (a nielen človeka) v ňom, toto špecifikum dobre zvládol, preto nie je samoúčelné;

básne sú asociačne náročnejšie akoby niekto od neho očakával, napriek tomu či práve preto sú pre čitateľa príťažlivé;

jeho nepokojnosť i nespokojnosť so stavom vecí pozemských vrátane (či najmä) človeka má nadačasovú, kognitívnu a zároveň zážitkovú platnosť – vidno to na výbere a použití lexém s príznakovou funkciou;

básne vyznievajú ako „bubnovanie na opačnú stranu“ toho, čo je a ako je…; majú aktuálnu rezonanciu s kritickým, hodnotiacim, kauzálnym echom, ktorú adresuje najmä tým, ktorí by sa v jeho básňach azda, ak by chceli, aj našli; nie je to teda poézia ako text pre text;

osobitne cenným vkladom do kriticko-satiricko-ironického bohatstva krátkych epických útvarov na Slovensku sú jeho epigramy, aforizmy a im podobné –izmy, …

Aj preto či práve preto odporúčam čitateľovi básnickú zbierku Jozefa Ivana Gény Tálie. Rozhodne patrí do rúk čitateľovi bez generačného rozptylu.

František  Ruščák,                                                                                                                                                     jazykovedec, básnik

Kompletná recenzia v knihe  Gény Tálie                                                                                                        J. Paločková