Prvý diel svedectva o škodlivých praktikách prešovskej radnice, ktorými znehodnocuje každodenný život svojich ekonomických pilierov – občanov, som zakončil avízovaním obsahu pokračovania slovami: primäť niektorých radničných tiežúradníkov a tiežposlancov k serióznejšieme prístupu k obyvateľom nášho nádherného Prešova.

Keďže uvedeným vyjadrením predpokladám ochotu jedného z prešovských kandidátov na nastávajúceho primátora mesta, Ing. Richarda Drutarovského, konať v zmysle povedaného, najprv zrekapitulujem zverejnený dialóg s ním a pokračujem v naznačenej téme.

Zdôrazňujem, že nič osobne negatívne voči p. Drutarovskému necítim. Komunikujem s ním korektne verejnú tému, čo sa ma už mnoho rokov osobne dotýka.  Ako s verejným činiteľom v statuse, v ktorom je dobrovoľne. 

Richard Drutarovský mi na Facebooku po 12. 10. 2018 oznámil:

Na prvý pohľad džentlmenský sebakritický prístup hodný ocenenia, no potenciálne aj strategický krok. Budúcnosť ukáže.

Hodno však spomenúť dôležité detaily našej, teraz už verejnej komunikácie. Preto, že maličkosti tvoria celistvosť individuálneho, spoločného aj celospoločenského bytia každého z nás; tak v Prešove, ako aj na celom Slovensku, pripravujúcom nové obsadenie postov komunálnej politiky a tým aj jej kvalitu na nastávajúce štvorročie.

Ak v 1. blogu z 12. 10. 2018 mnou zverejnený text (podľa R. Drutarovského  neopodstatnene) vzbudil v čitateľoch dojem, že on ako poslanec ma ako občana odignoroval, keď som ho najviac potreboval, tak to teraz po jeho konštatovaní vyššie, že inak pochopil…, čo som ja napísal, platí už (azda nielen z môjho pohľadu) definitívne: celý čas jeho nevšímavosti som sa ignorovaný cítiť mohol, aj som sa tak cítil.

Kvôli spravodlivosti a objektívnosti však načim dodať, že s tou poľahčujúcou okolnosťou pre potenciálneho primátora Prešova, že, ako vysvetľuje, Facebook mu odfiltroval komunikáciu s niekoľkými desiatkami ľudí, medzi nimi i so mnou.

Bude veľmi užitočné a poučné pre všetkých čitateľov blogu a používateľov Facebooku v jednej osobe, ak sa k odfiltrácii vyjadrí odborník na administrátorské možnosti a praktiky prevádzkovateľa populárnej sociálnej siete, pretože vysoko pravdepodobne som pred komunikáciou s R. Drutarovským potvrdil žiadosť o priateľstvo a administrátor nemal dôvod do našej komunikácie zasahovať.

Pozornosti Prešovčanov je hodné aj vysvetlenie R. Drutarovského, že: „Ja som to (nekorektnú, brzdiacu ťarchu v mojej kúpnej zmluve s mestom Prešov, pozn. autora) pred nejakým časom analyzoval, lebo mi k tomu nikto nevedel povedať stručné, faktami podložené stanovisko.“ Dôležitosť jeho výpovede je v tom, že nastavuje zrkadlo dlhodobo nekvalitnej práci Odboru mestského majetku aj majetkovej komisie mesta Prešov, ktoré, rovnako ako ja, evidujú celú agendu k dnes už 14-ročnému podfuku mesta s parcelou 14477/14, kúpnou zmluvou k nej a územným plánom Prešova.

Súčasná primátorka Prešova Ing. Andrea Turčanová sa k tomuto konkrétnemu prípadu vyjadrila ešte na začiatku končiaceho sa mandátneho obdobia, pre televíziu povedala: „Mesto v danej veci pochybilo.“ Ďalší z najhorúcejších kandidátov na post prešovského primátora PaedDr. Miroslav Benko MBA vtedy do rozhlasového mikrofónu označil celú kauzu za lapsus prešovských mestských úradníkov. No odvtedy sa ľady nehli.

A ak zodpovední budú tvrdiť opak, v jednom z nasledujúcich pokračovaní čitateľovi tohto seriálu predostriem ich vyspelosť v ponímaní svojho poslania korektnou službou ľudu rozvíjať štát. Môj i ich spoluobčan z ktoréhokoľvek kúta Slovenskej republiky sa dozvie, kam až dokážu niektorí experti Odboru mestského majetku a Útvaru hlavného architekta mesta Prešov vo svojej neohroziteľnej bohorovnosti zájsť.

Zverejnený dialóg s R. Drutarovským ďalej svedčí aj o kvalite práce celého prešovského mestského úradu: „… pri komplikovanejších veciach sa na úrade spravidla nikomu (česť výnimkám) nechce veci dôsledne riešiť – aspoň ja mám také skúsenosti.“ Pán poslanec Ing. R. Drutarovský a kandidát na nového primátora mesta nemá ten pocit z radničných úradníkov sám. Súhlasne ho s ním zdieľam.

Zdôrazňujem však to, čo predpokladám aj on má na mysli – len časť z tých pracovníkov prešovskej radnice a poslancov, s ktorými prišiel pri vybavovaní nejakej záležitosti do styku a bol rozčarovaný z ich prístupu. Pochybuje niekto, že rovnaké pocity sklamania z centrálnej mestskej inštitúcie nemajú aj iní Prešovčania? A, sledujúc postrehy iných blogerov Slovenska, aj občania iných miest a obcí?

Povedané v žiadnom prípade nechce v rámci komunálnej predvolebnej kampane znižovať dôležitosť a význam mestského úradu v Prešove, práve naopak, snaží sa najmenej dvomi občanmi komentovanými konkrétnosťami poukázať na nízku morálku a profesionalitu jeho nezodpovedných pracovníkov, do jedného našich zamestnancov.

Práve Ing. R. Drutarovský pracovné návyky personálu prešovskej radnice posúdil na marcovom zastupiteľstve (2017), ako osemročný komunálny politik im odkázal: „Neposielajte za nami ľudí, neželám si to! Beriete platy nad pomery iných!“ Prešovský večerník 30.03.2017.

Kritickému čitateľovi sa možno zdajú uvádzané nuansy malichernými, lenže byrokracia, prešovská zvlášť, sa práve zásluhou byrokratov a ich prekrúcaní (evidujem ich už vyše 23 rokov) dostáva v opozícii k občanovi na koňa. Presne v opačnom zmysle, ako vo svojom predvolebnom slogane Vráťme Prešov na koňa myslí ďalší kandidát na primátora Prešova, exprimátor JUDr. Pavel Hagyary.

Prospeje všetkým súčasným i budúcim občanom mesta Prešov, ak sa nás čo najviac vymaní z obývačkového a pivného občianstva a viac si budeme všímať prácu svojich podriadených v prešovskej samospráve. Nakladajú predsa s časťou našich rodinných rozpočtov, ktorými prispievame na verejné záležitosti. Uvedomujeme si to?