V treťom článku načatej odpovede primátorky Ing. Andrey Turčanovej z dielne Odboru správy majetku mesta Prešov, konkrétne od autorky JUDr. Lýdie Brumerčíkovej, ktorou mi A. Turčanová odpovedala na žiadosť o zrušenie nekorektnej ťarchy v kúpnej zmluve s mestom, som načrtol, že súdnemu človeku dvíha adrenalín suverénne klamanie prešovských radničných úradníkov (JUDr. Brumerčíkovej, Ing. Turčanovej, JUDr. Makaru) pri narábaní s faktami, čo svedčí o ich vzťahu k radovému občanovi. Ako správcovia pečiatok sa dokázateľné cítia nadradenejší. Lebo ak traja poprední úradníci nevidia rozdiel medzi výškou Kilimandžára a Strážou pri Prešove, kde, v čom my Prešovčania máme záruku, že toto mesto je komplexne vedené k prosperite nás všetkých?
Tento štvrtý diel seriálu zas venujem aj faktografii. Opäť zdokumentujem časť primátorkinej odpovede, v podstate znova trúfalosť, s akou si menovaní úradníci, vlastníci titulov JUDr. a Ing. z Odboru správy majetku mesta prešovskej radnice a úradu ako takého dokážu dovoliť sebavedome, s istotou nepostihnuteľnosti a beztrestnosti modifikovať realitu.
Cteného čitateľa si dovolím upozorniť, že na pochopenie celej 14 rokov starej vleklej kauzy živenej tvrdohlavosťou mestského úradu Prešov, v kauze, ktorej som radnici protistranou, je užitočné prečítať si predchádzajúce vydania. V každom článku tohto seriálu sa snažím podávať obrazy polemík s byrokratmi prešovskej radnice celistvo a zrozumiteľne, ale tak, aby pravidelný návštevník nenadobudol prisilný dojem, že informácie sa opakujú nad únosnú mieru. Preto rád prijmem pripadnú kritiku v diskusii pod článkami aj požiadavky na podrobnejšie vysvetlenie komplikovanejších súvislosti prípadu.
Jednotlivcom prešovskej radnice a poslancom, ktorých sa seriálové vyjadrenia faktami budú akokoľvek dotýkať, znova pripomínam, že sú im adresované výlučne ako nositeľom funkcií, nie ako súkromným osobám, ktoré si vysoko vážim, ako v úvodnom článku píšem Ing. Richardovi Drutarovskému. Pár dni dozadu som v rámci jeho obhajoby zrušil členstvo v jednej prešovskej skupine – profile. Dnes chcem inkriminovaný text skopírovať sem do článku, no je už vymazaný a komentáre vypnuté. Škoda, umožnenie slušnej polemiky mohlo na inkriminovanej stránke pomôcť mnohým voličom pri rozhodovaní sa, koho krúžkovať za primátora, za poslanca. Vypínanie diskusie svedčí o „serióznosti“ prevádzkovateľa profilu.
Poďme k odpovedi Ing. Turčánovej. Pod logom a hlavičkou mesta Prešov sa v novinovom vyhlásení verejnej súťaže o parcelu 14477/14 (hlavnú „predstaviteľku“ dnes už 14-ročnej kauzy) v r. 2003 uvádza, že ide o
Červenou podčiarknutý text úradného oznamu si hodno zapamätať: pozemok, KTORÝ SA PREVÁDZA BEZ TIARCH A ZÁVÄZKOV. Spojme ho s dôkazom, že som podmienky verejnej súťaže (o chvíľu prídu) splnil a súťaž vyhral. Spojme ho i s faktom, že mesto odsúhlasilo prevod parcely do katastra a ja 14 rokov vlastním list vlastníctva k nej. Na LV aj v kúpnej zmluve však už presne 14 rokov straší obmedzujúca ťarcha – predkupné právo v prospech mesta. Napriek tomu, že ju mestskí právnici vo verejnom vyhlásení vyššie PÍSOMNE nepripúšťali. Pochybuje súdny človek, že je v zmluve neprávom a že mi prekáža v plnohodnotnom užívaní parcely? Štrnásť rokov.
Čiže „serióznosť“ a „dôveryhodnosť“ prešovských radničných úradníkov/právnikov a prisluhujúcich poslancov ako hrom! Hodná byrokrata – kandidáta na Cenu Dobrého vojaka Švejka.
Ťarchu, predkupné právo do kúpnej zmluvy nekorektne vsunuli v do oči bijúcom rozpore s vlastnými princípmi vlastného verejného vyhlásenia. Inak by som žiadosť pani primátorke 11. 09. 2018 a 5 ďalších radnici v skorších termínoch neadresoval, ani mnoho osobných návštev a rozhovorov s radničnými úradníkmi za tým účelom od r. 2004 neabsolvoval.
Doktori práv prešovského odboru správy majetku mesta i samotná pani primátorka moju žiadosť v spojitosti s textom v hornom rámčeku interpretujú vo všetkých podstatných bodoch odpovede prekrútene:
Čiže, čo radnica Prešova v r. 2003 zverejnila očividne a dokázateľne v tlači a čo očividne a nevyvrátiteľne sama pri vyhotovení mojej kúpnej zmluvy porušila, to nie zlé platení, titulmi JUDr. a Ing. ovenčení zamestnanci Prešovčanov, z radnice rozhodujúci o úrovni Prešova, považujú za „ÚDAJNE“ v rozpore s podmienkami!“ Nie za faktické, do oči bijúce v rozpore s podmienkami. Nájde sa niekto so schopnosťou im to vysvetliť tak, aby pochopili? Či mám o to požiadať Európsky súdny dvor?
Teda, ak radničným právnikom JUDr. Brumerčíkovej, JUDr. Makarovi (a ktovie, koľkí ďalší sa na tvorbe odpovede ešte podieľali) a Ing. Turčanovej postavíme pred oči snehuliaka, oni svojim odborným orlím právnickým a vrcholovým manažérskym zrakom a umom rozhodnú, že vidia snežnú vílu… Majú na to certifikát – spravujú pečiatku. A pre niektorých prešovských komunálnych poslancov to bude sväté na veky; doteraz zatiaľ len 14 rokov. R. Drutarovský je jedným z nich, ostatných budem postupne menovať.
Píšu mi v odpovedi: „Údajne“ v rozpore s podmienkami…“ Natíska sa otázka, či títo úradníci a časť poslaneckého zboru vedia čítať s porozumením. Okatý argument o ich pochybení im nestačí. A tvrdošijne zahlcujú príbeh ďalším balastom.
A v tom ich videní celého procesu v dvoch elaborátoch od JUDr. Brumerčíkovej, Ing. Turčanovej a JUDr. Makaru sebavedome uvádzajú sfalšované podmienky, na čo poukazujem aj v predchádzajúcom diele. Pôvodné znenie bodu d) z vtedajšej regionálnej tlače
si doktori práv a Ing. Turčanová pozmenili podľa ich vlastnej radničnej byrokratickej potreby na:
Im je jedno, či má niečo prednosť pred niečím, či je niečo na úrovni niečoho. A bez kúska pocitu zodpovednosti napíšu, v rozpore s elementárnou slušnosťou, etikou, právom (čo je krivé svedectvo?) toto:
Vôbec im neprekáža, že vyššie uvedené podmienky boli v regionálnej tlači zverejnené takto:
Čiže inak, ako to vidia oni, inak ako im to vyhovuje. Môžu si to dovoliť, disponujú právom veta – pečiatkou predstavujúcou štát. A zneužívajú to už štrnásť rokov. Evidentne im v prekrúcaní nebráni zrak ani myslenie a na základe vyššie uvedeného konštatujú, bez najmenšej výčitky svedomia, bez pocitu zodpovednosti za vyjadrovanie sa k danej veci a bez obáv z diskreditácie vlastnej logiky, že bod f) – ich štyri nasledujúce riadky –
predstavoval pre mňa ťarchu.
Po prelúskaní sa textom vlastných informácií vo verejnom vyhlásení od hlavičky až k bodu f) už zabudli na verejnosť aktivizujúci podstatný a nosný sľub vo svojom písomnom lákadle:
A do kabáta ťarchy, predkupného práva v mojej zmluve navliekajú imaginárnu ťarchu vykonštruovanú z bodu f). Napriek tomu, že tento bod mi nikdy, ani vo sne nenapadlo vnímať ako problém. Ani nikdy nikde som sa o ňom tak nevyjadril. Ich prezentácia bodu f) vyznieva, ako keby na adresu vysokohorského turistu tvrdili, že štveranie sa na Gerlach, jeho pasia, nadšenie, entuziazmus stúpať do výšok sú preňho ťarchou. Areál ESOFIA som budoval a sprevádzkované časti prevádzkoval s nadšením, lebo šport a služba spoluobčanom je moja srdcová záležitosť.
Zopakujem, čo v médiách bolo už miliónkrát povedané: za úradníckym stolom sa asi ťažko chápe, že občan v praxi s tvorivým nadšením a umom si vytyčuje ciele a vôľou, húževnatosťou, odriekaním osobného pohodlia, podstupovaním ekonomických aj sociálnych rizík ich dosahuje aj platí im dane.
I pre mňa bolo vitalizujúcou výzvou a potešením budovať a dokončiť športovisko na vtedy, v r. 1996 vyše 20 tisícovom Prešovskom sídlisku Sekčov, na ktorom radnica Prešova nedokázalo za 16 rokov – od r. 1980 vystavať žiadne. Ak sme sa chceli s deťmi hrať (tenis, futbal, bedminton, volejbal, atď.) hrali sme na dopravných komunikáciách, lebo boli aspoň rovné. Navzdory prekážkam, ktoré deväťdesiate roky minulého storočia prinášali, som prevádzku časti areálu spustil už v r. 1998 na MDD.
Dobre rozbehnutý, z tretiny sprevádzkovaný športový areál ESOFIA, môj životný sen však Prešovská radnica zmarila. A priznať si chybu sa 14 rokov zubami-nechtami bráni. Na čele s primátorkou, ktorú som: 1. verejne odporúčal voličom v nedávnych voľbách do VÚC; 2. na dvoch zastupiteľstvách a vo svojom okolí som ju vyzdvihoval za čestné, charakterné zhodnotenie celej kauzy slovami, že mesto vo veci pochybilo, čo na začiatku tohto volebného obdobia povedala aj do televízie (podpísaním odpovede z pera p. Brumerčíkovej však prezliekla kabát); 3. v niekoľkých prípadoch grafického zosmiešňovania jej výzoru na FB som škodoradostným autorom vyslovil svoje výhrady…
V ďalšom pokračovaní: Aj o najtrúfalejšom klamstve JUDr. Brumerčíkovej, JUDr. Makaru a Ing. Turčanovej v kritizovanej odpovedi a Právnom posudku k celej záležitosti, ktorú mestskí úradníci falšovaním faktov naťahujú už 14 rokov.