Prešovská radnica – vysávač občianskej energie
Občan na odstrel? Na komisii majetku mesta 15.4.2019 poslanec Ľ. Malaga vyzval kolegov, aby zrušenie ťarchy v mojej kúpnej zmluve č. 45/2004 riešili tak, ako už vyriešili viacero podobných prípadov. Dodal, že demokraciu pre všetkých nevybudujeme, ak právne hodnotenia budú na seba písať orgány mesta, ktoré sú v sporných prípadoch občanovi protistranou. Poslanec E. Chlapeček dal najavo, že môj prípad čiastočne pozná. Na otázku poslanca M. Džupinu, čo by som na pozemku 14477/14 robil, ak by k zrušeniu vecného bremena došlo, som odvetil, že všetko v súlade s územným plánom. Moje približne 5-minútové vysvetlenie celej sedemnásťročnej kauzy, ktoré mi umožnili členovia komisie na čele s predsedom M. Benkom, zaklincoval poslanec R. Hermanovský s elaborátom v ruke: „Pri rozhodovaní budeme sa riadiť týmtoprávnickým vyjadrením,“ povedal Hermanovský.
Tak sa stručne pozrime, ako a do akej podoby v danej kauze právnické vyjadrenia vznikajú. Na návrh poslanca Ľ. Malagu na komisii mestského majetku v novembri 2017, aby vznikol seriózny právny posudok na celú verejnú súťaž o parcelu č. 14477/14, za účelom vyriešenia vleklej kauzy vecného bremena v mojej kúpnej zmluve, sa iniciatívy chopili sami zamestnanci odboru mestského majetku. Tí, ktorí, ako opis ukáže, majú rozhodujúce prsty v jej vzniku.
Napísali posudok sami na seba.
Mňa, ako protistranu, v záujme objektivity k agende neprizvali. Právne stanovisko autorizovala JUDr. L. Brumerčíková, pracovníčka odboru a 11.10.2018 ho podpísala aj primátorka A. Turčanová. Tá v r. 2015 pred televíznou kamerou, po tom, čo som ju v prítomnosti jej troch podriadených v jej kancelárii s prípadom oboznámil, priznala, že Mesto Prešov vo veci pochybilo… Poslanec M. Benko pre rozhlas o prípade povedal, že je lapsusom radničných úradníkov.
Súťaž nemá žiadny význam?
Hlavnému bodu verejného vyhlásenia súťaže L. Brumerčíková v právnom stanovisku neprikladá význam. Pre celý odbor nasledujúci verejný záväzok mesta nič neznamená: „Odpredaj pozemku parc. č. KN 14477/14 o výmere 3232 m2 ostatnej plochy, k. ú. Prešov (pri ZŠ Bernolákova), ktorý sa prevádza bez tiarch a záväzkov pri splnení nasledovných podmienok.“ Uvádza sa v záhlaví verejného vyhlásenia.
Súťažné podmienky síce v právnom stanovisku uvádzajú, ale podmienku špecifikovanú bodom d), ktorá bola pre každého záujemcu pripravujúceho sa na ich súťaž najdôležitejšia, lišiacky prekrúcajú. Posúďte sami.
Súťažné podmienky v znení uverejnenom v Prešovskom večerníku:
a) najvyššia cenová ponuka bude kúpnou cenou;
b) vinkulácia navrhovanej kúpnej ceny v prospech mesta;
c) záujemca nemôže po otvorení obálky cenu navyšovať, ani svoju ponuku dodatočne dopĺňať;
d) architekt mesta vyhodnotí kvalitu investičného zámeru, ktorého súčasťou bude situácia navrhovaných objektov s určením konkrétneho športového využitia
(Uvedené kritérium má z hľadiska hodnotenia prednosť pred cenovou ponukou.);
e) pokuta vo výške 10% v prospech mesta, ak víťazný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v predmetnej nehnuteľnosti;
f) víťazný záujemca sa zaväzuje do 5 rokov od podpísania zmluvy sfunkčniť a zrealizovať ním predložený a mestom odsúhlasený investičný zámer.“
Právnici odboru mestského majetku v svojom Právnom stanovisku, ktorým hodnotia sami seba, zátvorkový doplnok bodu d) preparagrafovali na: (Uvedené kritérium bude z hľadiska hodnotenia na úrovni cenovej ponuky.) Mať prednosť pred cenovou ponukou je pre nich to isté, ako byť na úrovni cenovej ponuky…
Takéto odtieňovanie významov podsúvajú poslancom ako odborné argumenty na orientáciu pri schvaľovaní materiálov Prešovčanov. Som presvedčený, že nie som jediný. V elaboráte dokonca sebavedome tvrdia, že súťažné podmienky, ako ich oni uvádzajú, včítane sfalšovania bodu d), boli zverejnené v médiu a klamú dodatkom: („viď kópia denníka Prešovský večerník“).
V svojom Právnom stanovisku slovkom nenaznačujú, že podmienky verejnej súťaže mi poslali písomne. Doplnok bodu d) znie tak, že kvalita investičného zámeru má v súťaži prednosť pred cenovou ponukou.
Zamlčujú fakty
Autori v právnom stanovisku zamlčujú aj fakt, že Mesto Prešov mi parcelu č. 14477/14 samo ponúklo na priamy odpredaj pred verejnou súťažou – 10.9.2002. Dôvodilo: „… vzhľadom na to, že ste od mesta odkúpili parc. č. 14477/12 a zbytkové pozemky 14477/13 a 14477/15.“ Na nich som od r. 1996 staval a od r. 1998 prevádzkoval športový areál ESOFIA. Po ponuke mesta som sa zorientoval v trhových cenách, pripravil sa na odkúpenie a ponuku som s vďakou písomne prijal 7.10.2002. Toto tiež taja.
Následne som zdokonalil koncepciu celého športoviska a čakal kúpnu zmluvu. Päť nasledujúcich mesiacov sa ale mesto nemalo k činu. Preto som radnici 6.3.2003 napísal žiadosť o odkúpenie parcely č. 14477/14. Ani toto v právnom stanovisku neuvádzajú. Lebo by sa poslanci dozvedeli, že mesto vec zamotávalo, nevedelo, čo chce. Že ak by bolo parcelu predalo priamo, žiadna kauza by nevznikla a Prešovčania by dnes mali už desiaty rok dôstojnú tenisovú dominantu.
L. Brumerčíková v Právnom stanovisku ignoruje i fakt, že Mesto Prešov svojmu slovu nedostalo, že zmenilo taktiku. Dňa 7.3.2003 mi prišlo jeho oznámenie, že parcelu č. 14477/14 nepredáva priamo, ale formou verejného návrhu. S oznamom mi zaslalo aj vyššie spomenuté podmienky súťaže v nesfalšovanom znení. Nie sám som považoval a považujem ťah mesta za nekorektný. Kto by ho vnímal inak? V tom čase mesto už totiž vlastnilo moju koncepciu aj etapizáciu výstavby celého športového areálu (od 8.7.1999 pôvodnú, od 1.7.2002 aktualizovanú). Obával som sa, že sa dostanú do rúk konkurencie.
Súťaže som sa zúčastnil aj vďaka posmeleniu primátora M. Benča a hlavného kontrolóra M. Tkáčika. V odpovedí na moje sťažnosti na nekorektnosti mesta potvrdili, že podstatnejšia než cenová ponuka bude kvalita projektu. Presne, ako hlásali podmienky verejnej súťaže. Ani o tom L. Brumerčíková v 5-stranovom Právnom stanovisko nič nepíše. Takže si vyberte, páni poslanci, čomu budete veriť.
L. Brumerčíkovej nestojí za zmienku v právnom stanovisku ani to, že po súťaži, ktorú som s kvalitným projektom vyhral, mesto Prešov zas uskočilo. Moju cenovú ponuku, ktorá bola podľa pravidiel súťaže pôvodnou, svojvoľne zdvojnásobilo z 10 Sk/m2 na 20 Sk/m2. Z princípu som s tým nesúhlasil. Očividne to znamenalo porušenie súťažných pravidiel. Nie mnou, mestom Prešov! Následnými schvaľovacími procesmi mesto vrátilo cenu na pôvodnú, mnou navrhovanú. Keď som prišiel po niekoľkých mesiacoch od skončenia súťaže kúpnu zmluvu č. 45/2004 podpísať, zistil som, že mesto Prešov sa opäť uchýlilo k úskoku. Do kúpnej zmluvy vsunulo vecné bremeno – predkupné právo vo svoj prospech; v jasnom rozpore s vyššie uvedenou vlastnou hlavnou garanciou, že odpredaj pozemku sa prevádza bez tiarch a záväzkov. Zmluvu som nepodpísal.
Zmluvu som podpísal v roku 2004
Podľa bodu e) podmienok verejnej súťaže som však mal za nepodpísanie zmluvy zaplatiť mestu pokutu 10% z vinkulovanej sumy. To som už pokladal za protizákonné a za scestné, lebo nie ja, ale Mesto vo viacerých prípadoch porušilo svoje verejné sľuby, pravidlá obchodovania aj súťažné podmienky. Vedúca pracovníčka odboru majetku mesta ma však presviedčala, že ak zmluvu v existujúcom znení podpíšem, nevzniknú mi už žiadne ťažkosti pri realizácii víťazného projektu. Zmluvu som teda v dobrej viere podpísal; po 10. mesiacoch odmietania (18.2.2004).
Po podpise zmluvy som víťazný projekt vylepšil a na rozhraní rokov 2004/2005 som s materiálmi prišiel na útvar hlavného architekta zahlásiť začatie výstavby a konzultovať, čo dokedy mám odovzdať, aby realizácia už bola bez úradných prieťahov. Po rozložení podkladov ma Ing. Štofanová vyzvala na chodbu. Pred mapou územného plánu mesta na stene sa ma opýtala, kde tu chcem stavať športovisko, keď parcela č. 14477/14 je zahrnutá do individuálnej bytovej výstavby. Parcela bola zakreslená červeno-bielymi pruhmi. Bol to pre mňa šok. Lebo aj napriek zneniu územného plánu mesta mi KZ 45/2004, podpísaná s tým istým mestom prikazovala na parcele stavať športovisko! V tej chvíli som na mesto, poznačený jeho predchádzajúcimi úskokmi a postupmi, zanevrel.
Rozpor medzi územným plánom a zmluvou
Skutočnosť o nezhode územného plánu s mojou kúpnou zmluvou L. Brumerčíková v právnom stanovisku zahmlieva tvrdeniami o opaku, že umožňoval na mnou už vlastnenej parcele č. 14477/14 stavať športovú halu. Zahmlieva napriek tomu, alebo možno práve preto, že existujú písomné dôkazy o komunikácii primátorky mesta so svojimi podriadenými, v ktorej ju o prípade ešte v r. 2015 informujú takto: „Z komunikácií s oddelením územného plánovania a urbanizmu, ako aj z ich následného stanoviska je zrejmé, že podmienka zachovania účelu športoviska už v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy (č. 45/2004, moja pozn.) nebola v súlade s vtedy platným územným plánom a keďže tento sa v tejto časti od toho času nezmenil, nie je s ním v súlade ani v súčasnosti.“ Uvedený dôkaz nie je jediný.
Takže, pán poslanec R. Hermanovský, vyberte si, či budete veriť právnickým posudkom, alebo si každý materiál pred hlasovaním overíte z hlbších zdrojov. Lebo ani právne stanovisko k mojej žiadosti o zrušenie nekorektnej ťarchy v mojej kúpnej zmluve č. 45/2004 z pera advokáta JUDr. M. Staroňa neponúka zasvätenejší obraz o skutočnostiach spojených s opisovanou verejnou súťažou.
Na záver svojej zhutnenej reakcie k Právnemu stanovisku L. Brumerčíkovej ešte poukážem na kvalitu jej odborného právnického pohľadu na realitu spojenú s komunikovanou agendou. Keď som už vedel, že stavať športovú halu na vysúťaženej parcele nemôžem, sústredil som všetky sily na zabezpečenie prístupu s technikou k stredným kaskádam športoviska zo západnej strany. Snažil som sa presvedčiť mesto, aby tu, medzi ulicami Sekčovská a Višňová vybudovalo prístupovú komunikáciu. Neuspel som. Čiastočne som ju vybudoval sám. L. Brumerčíkovej neprekážalo v právnom stanovisko prekrútiť očividnú skutočnosť do iluzórnej podoby, že k prepojeniu ulíc došlo. Príďte sa presvedčiť, či právne stanovisko hovorí pravdu.